„Protézy“ už nie sú in. Jeden, ba aj viacero vypadnutých zubov možno elegantne a natrvalo nahradiť zubným implantátom. Ten sa zavedie do kosti a naň sa vyhotoví špeciálna fixná alebo odnímateľná náhrada. A úsmev bude zasa bezchybný!
Implantát je vlastne skrutka, ktorú zavedie stomatológ do kosti. Môže byť zhotovený z titánu, alumínioxidovej a zirkóniumoxidová keramiky, uhlíkových materiálov, sklokeramiky a ďalších ušľachtilých materiálov. V súčasnosti sa najväčšmi využíva titán a jeho zliatiny. Implantáty mávajú rôzny tvar, najčastejší je tvar skrutky.
Je veľmi dôležité, aby bol implantát dostatočne pevný a zároveň ho ľudský organizmus dostatočne toleroval, teda prijal. Veď vlastne nahrádza koreň zuba. Tým, že sa naň nasadzuje snímateľná zubná náhrada (tzv. protéza, mostík a podobne) alebo sa fixne nalepí „nový zub“, bude plnohodnotne plniť funkciu v ústnej dutine.
Spodná veková hranica na zavedenie implantátu je u dievčat 16 rokov, u chlapcov 18 rokov, lebo dovtedy sa zuby ešte vyvíjajú. Horná hranica nie je daná, no odborník vie posúdiť dispozíciu pacienta vo vyššom veku.
„Slabé“ miesto
Jediné slabé miestom pri aplikovaní implantátu môže vzniknúť v spojení tejto náhrady a ďasna, lebo sa tu zvyknú usádzať povlak a baktérie. Ak pacient nedostatočne dbá o zvýšenú ústnu hygienu, môžu ho v týchto miestach zaskočiť zápaly a následne bolestivé parodontálne vačky. Ak takýto stav pretrváva, implantát zareaguje ako chorý zub, uvoľní sa a po čase aj vypadne.
Nahradiť pacientom chýbajúci zub týmto spôsobom rozhodne nemožno v čase, keď sa liečia rádioterapiou, vtedy treba istý čas počkať. Podobne treba aplikáciu zvážiť, ak pacient berie isté druhy liekov – kortikoidy, imunosupresíva a iné, keď pacient prežíva veľmi stresové náročné obdobie, no napríklad ani v čase, keď má záujemca o implantát chrípku. Zákrok sa nerobí ani tehotným ženám.
Praktický postup
Ak sa pacient po konzultácii s lekárom rozhodne pre implantát, najskôr sa určí, čo sa na implantát nasadí – či korunka, mostík alebo iná konštrukcia. Potom nasleduje predoperačná analýza, naplánuje sa miesto vloženia implantátu. Veľmi dôležité je CT vyšetrenie. Keď sú všetky vstupné vyšetrenia v poriadku, pristúpi sa k chirurgickému zákroku – vsadeniu implantátu do kosti. Potom nastáva 4 až 6- mesačné hojenie. Keď je implantát bez ťažkostí prijatý, nastáva protetická fáza, čiže vytvorenie a nasadenie korunky, mostíka alebo protetickej náhrady na celý chrup. Pre zaujímavosť: bezzubému pacientovi sa vsadia napríklad štyri implantáty a na ne sa nasadí protéza, ktorá vďaka implantátom perfektne drží, napríklad využitím magnetkového systému. Pacient si takúto náhradu nemusí na noc vyberať.
Pri rozhodnutí zaviesť implantát je veľmi dôležitá kvalita kosti. Podľa nej sa odborník rozhodne, aký typ a veľkosť implantátu navrhne, prípadne koľko implantátov treba. Zistí však tiež, či je kosť vôbec vhodná na tento zákrok. Problém s jej kvalitou sa dá čiastočne vyriešiť náhradou, teda riadenou kostnou regeneráciou. Poslúžiť môže vlastná kosť (z ústnej dutiny alebo bedrovej kosti), no aj umelá. To je však dosť zložitý proces.
Kedy je vhodné zaviesť implantát?
Radí stomatologička MUDr. Zorica Nemcová:
„ Najčastejšou indikáciou, keď zubný lekár navrhne implantát, je strata jedného zuba, najmä v prednej časti chrupu. Často je riešením aj pri strate viacerých zubov a skrátenom zubnom oblúku. No dobrú správu mám aj pre tých, ktorí majú úplne bezzubú čeľusť: pomocou implantátov sa dá vyriešiť aj takýto stav. Ďalej môže implantát slúžiť ako pilier pre fixný ortodontický aparát, pretože zuby sa posúvajú, implantát nie. Implantáty sa používajú aj pri veľkých zásahoch, napríklad po onkologických stomatologických operáciách, po ťažkých úrazoch na tvári a podobne.“
Implantát sa určite neuchytí u fajčiara. Viac než 15 cigariet denne je významná kontraindikácia, pretože nedochádza k optimálnemu hojeniu. Východisko nie je ani dočasné „stop“ fajčeniu, ak chcete implantát, treba skončiť s týmto zlozvykom.
Z histórie implantátov
Prvé pokusy nahradiť zuby dokazujú nálezy primitívnych zubných implantátov z obdobia starého Egypta.
Za priekopníka implantológie je považovaný Magiollo, ktorý v 19. storočí začal vyrábať náhrady zo slonoviny, zlata, z porcelánu a kaučuku.
V roku 1938 sa objavil tvar implantátu ako skrutka, z chrómkobaltmolybdénu ju vyrobil Alvin Strock z Harvardskej univerzity.
O najvýznamnejší prelom v implantológii sa postaral Švéd Per-Ingvar Brånemark, ktorý vyskúšal implantáty z čistého titánu a verejnosti ich predstavil v 70. rokoch 20. storočia.
V roku 1984 sa objavuje novinka – hydroxyapatitový povlak na titanové implantáty, aby boli lepšie prijaté kosťou a prijateľnejšie sa hojili. Vo využívaní tohto „povlakovania“ však odborníci nie sú zajedno a vývoj nie je uzavretý.
Pripravila: BEATA VRZGULOVÁ
Foto: Daniel Kaplavka a Thinkstock
Zdroj: Časopis Slovenka, rubrika Zdravie