Zasa ma bolí zub

Zasa ma bolí zub

Už dva dni jedna stará plomba úplne vzadu s urputnou vytrvalosťou signalizovala nezvyčajný stav. Jana však momentálne nemala čas riešiť svoje telo, pretože v 
práci na ňu všetci tlačili. Termíny, trojdňová služobná cesta, niekoľko týždňov dohodnuté stretnutia. Stolička vpravo hore však trvala na svojom. 

Jana patrila k vzorným pacientom. Pred piatimi rokmi si našla vďaka kolegyni vynikajúcu ambulanciu s  milou a šikovnou pani doktorkou. Jej krásny a zdravý úsmev však prekonával dve zásadné prekážky: nie práve dokonalé zuby, ktoré zdedila evidentne  po mame a nedostatok času, s ktorým Jana nedokázala bojovať. A tak jej  návštevy u stomatológa mali takmer vždy jeden, veľmi podobný scenár:
Jana si sadala do zubárskeho kresla až vtedy, keď pre obrovský kaz nemohla
ani jesť, ani piť a ani poriadne v noci spať... 

Ako vidí zubné kazy Mudr. zorica Nemcová?

Zubný kaz je mikrobiálny proces, ktorý narúša a ničí tvrdé zubné tkanivo. Začína sa väčšinou v sklovine ako kriedová biela škvrna a šíri sa postupne do hĺbky, zasahuje dentín a v neskorších štádiách vedie k zápalu zubnej drene. U nás postihuje až deväťdesiat percent populácie. Zanedbaný zubný kaz môže zub značne poškodiť, viesť ku komplikáciám a zápalu okolitých tkanív alebo až k strate zubu.

Kazivé dutinky

Prvú teóriu vzniku zubného kazu popisuje Millerova teória ešte z roku 1889. Aby vznikol zubný kaz, mali by byť splnené tri podmienky: mikroorganizmy, teda plakotvorné baktérie prítomné v zubnom plaku, sacharidy v akejkoľvek podobe
a samotné zuby. K týmto trom podmienkam sa pridáva však aj štvrtá, a to čas, 
počas ktorého tieto faktory pôsobia. Baktériám trvá dvadsaťštyri až tyridsaťosem
hodín, než na zube vytvoria povlak, ktorý je schopný skvasovať cukry, produkovať kyseliny, enzýmy a toxíny. Vtedy už dochádza k zníženiu pH v ústnej
dutine, k demineralizácii skloviny a k strate  kalciových iontov. Na tieto plakotvorné baktérie naväzujú ešte iné baktérie, ktoré rozrušujú kolagén a umožňujú tak vznik kazivých dutiniek. Pokiaľ zubný kaz zasahuje iba sklovinu, môže sa tento proces v niektorých prípadoch ešte zvrátiť, pretože sklovina je schopná včleniť uvoľnené minerály späť do kryštalickej mriežky. Tento proces sa volá remineralizácia skloviny. 

Príznaky

Zubný kaz vzniká vlastne nerovnováhou v ústnej dutine a demineralizácia začne prevažovať nad remineralizáciou. Pokiaľ deminerálizácia, teda odvápnenie postupuje a zasahuje do hlbších vrstiev skloviny, preniká ďalej do zubov. Príznaky zubného kazu môžu byť subjektívne, teda tie, ktoré popisuje pacient a objektívne, ktoré nájde stomatológ. 

Subjektívny kaz

Subjektívne príznaky pacient najčastejšie vníma ako bolesť, ktorá súvisí s hĺbkou a miestom kazu. Pokiaľ je kaz v začiatočnej fáze, nebolí. Výnimkou sú však takzvané kazy krčkov, ktoré môžu vzhľadom k relatívnej blízkosti drene reagovať na tepelné a chemické dráždenie aj v prípade, že je kaz menší. Ak vznikol kaz v blízkosti dreňovej dutiny, dreň dráždia teplé aj studené nápoje či jedlá a spôsobujú bolesť. Bolesť však môže vyvolávať i tlak pri žuvaní potravy. Ak je zub z väčšej časti zničený, pacient zubný kaz zaregistruje ako ostrú hranu alebo hromadenie potravy v dutine kazu. 

Objektívny kaz

Stomatológ kaz diagnostikuje priamym pohľadom, pohľadom v zrkadielku, prípadne RTG snímkom. Inou možnosťou diagnostiky je intraorálny skener, prípadne sa dá kaz vizualizovať niektorými prípravkami s farbivom rodopsin. Infikovaný zub sa zafarbí rôzne intenzívnym odtieňom ružovo-červenej farby, zatiaľ čo zdravý zub sa nezafarbí. 

Bezbolestná liečba

Princípom ošetrenia zubného kazu na akomkoľvek mieste je vo väčšine prípadov odstránenie všetkých kazivých hmôt. Pokiaľ je štádium demineralizácie, teda odvápnenia, začiatočné, používa sa jedinečná nová metóda bez vŕtania a bez bolesti: kazivá lézia sa ošetrí materiálom podobným sklovine. Narušený povrch skloviny sa takto vyplní a kaz sa včas zastaví. Platí to pre kazy na hladkých plochách zubov a v medzizubných priestoroch. Zdravá zubná sklovina zostáva neporušená, netreba ani vŕtať, ani použiť injekciu a za jedno sedenie je zub ošetrený. 
Táto nová bezbolestná metóda sa používa u dospelých aj u detí na mliečnom chrupe. Je bezpečná a dlhodobá na ošetrenie stálych i mliečnych zubov s výbornými estetickými výsledkami. Okrem kazov sa dá použiť pri takzvanej fluoróze, hypomineralizácii, bielych škvrnách po sňatí fixného aparátu a sklovinových defektov, ktoré vykazujú biele škvrny na zuboch.
Ak je však kaz v dentíne, až po odstránení kazového dentínu a úprave kavity sa môže plombovať. 

Trendy v materiáloch

Výplňové materiály bývajú provizórne alebo definitívne. Provizórne sa využívajú na prekrytie krátkodobých dezinfekčných či devitalizačných vložiek alebo keď sa nedá z akéhokoľvek dôvodu aplikovať materiál definitívny – ide o takzvanú vyčkávaciu terapiu.
Definitívne výplňové materiály sú v podstate tri: amalgám, kompozit a skloinomérny cement. V dnešnej dobe prevažuje používanie estetických adhezívnych materiálov, ktoré majú chemickú väzbu k sklovine i k dentínu. Fyzikálne a chemické vlastnosti sú veľmi podobné zubu, majú schopnosť uvoľňovať do okolia fluoridové ionty a znovu sa „nabíjať“ pri zvýšenej koncentrácii F iontov v okolí. 
Okrem týchto existujú aj keramické, prípadne živicové výplne zvané inlay, onlay - tie už vyrába zubný laborant. Vyhotovuje ich na základe upravenej cavity zuba a odtlačkov od stomatológa. Na záver sa cementujú do pripravenej cavity. Vzhľadom na technologický postup sú však finančne náročnejšie. 

PS:

Na záver by som chcela odporučiť jednoduchú stratégiu v boji proti zubnému kazu: 
- absolvujte dvakrát ročne preventívne kontroly,
- naučte sa správnu dentálnu hygienu,
- používajte fluoridové pasty, laky a gély, 
- ako prevencia kazu u detí  je výborné pečatenie zúbkov, motivácia k správnej hygiene a nutričné poradenstvo.

Zdroj: Slovenka, Zdravie rodiny, marec 2016